Multimediaexpo.cz je již 18 let na českém internetu !!
Isabella Rossellini
Z Multimediaexpo.cz
| Tento článek potřebuje úpravy. Můžete Multimediaexpo.cz pomoci tím, že ho vylepšíte. Jak by měly články vypadat, popisují stránky Vzhled a styl a Encyklopedický styl. |
|
Isabella Fiorella Elettra Giovanna Rossellini (* 18. června 1952, Řím, Itálie) je světoznámá italská herečka, filmová producentka, scenáristka, filantropka a také supermodelka.
Je dcérou slávnej švédskej herečky Ingrid Bergman a jej otcom bol ešte slávnejší taliansky režisér Roberto Rossellini. Z maminej strany má 3 súrodencov- jej dvojička - Isotta Ingrid Rossellini je profesorkou talianskej literatúry, brat Roberto Ingmar Rossellini pracuje vo finančníctve, jej ďalšia sestra Pia Lindström pochádza z prvého manželstva Ingrid Bergman a v minulosti pracovala v televízii. Tiež má ďalších 4 nevlastných súrodencov z dvoch predchádzajúcich manželstiev Roberta Rosselliniho.
Isabella Rossellini má dcéru Elettru Rossellini Wiedemann (narodená v roku 1983) a adoptovaného syna Roberta (narodený v roku 1993).
Obsah |
Biografie
Isabella Rossellini sa narodila a vyrastala v Ríme, v Santa Marinelle a tiež v Paríži. Keď mala 13 rokov diagnostikovali jej skoliózu. Aby sa táto choroba vyliečila, musela postúpiť bolestivé cvičenia, telové korzety a dokonca operáciu chrbtice, pri ktorej použili kusy z jednej z jej vlastných kostí (aby podporili pevnosť stavcov a zároveň sa vyhli nebezpečenstvu vplyvu telesa z tela cudzieho človeka). Spolu s rekonvalescenciou trvala táto tortúra 18 mesiacov bolesti. Ako následok a pamiatka jej na chrbte zostali ostré jazvy. S rovnakým problémom zápasila v detstve jej dcéra Elettra.
Keď mala 19 rokov prišla do New Yorku a zamestnala sa ako prekladateľka a televízna reportérka pre stanicu RAI. Tiež sa objavila v talianskej komédiálnej šou "The Other Sunday" (Ďalšia nedeľa), ktorú režíroval Roberto Benigni. Nebola ale rozhodnutá zostať v New Yorku natrvalo až kým neuzavrela manželstvo s Martin Scorsese (1979-1982). Po tomto zväzku nasledoval ďalší, tiež oficiálne spečatený a to s nemeckým modelom Jonom Wiedmanom (1983-1986) (v súčasnosti pracuje pre Microsoft) a porodila v ňom dcéru Elettru. Po rozpade aj tohto vzťahu chodila s Garym Oldmanom a Gregory Mosherom.
Jej modelingová kariéra začala pomerne neskoro a to až vo veku 28 rokov. Vtedy ju pre britský Vogue fotografoval Bruce Weber a pre americký Vogue Bill King. Počas svojho pôsobenia v modelingu spolupracovala s ďalšími renomovanými fotografmi ako Richard Avedon, Steven Meisel, Helmut Newton, Peter Lindbergh, Norman Parkinson, Eve Arnold, Francesco Scavullo, Annie Leibovitz, a Robert Mapplethorpe. Jej snímky sa ocitli na stránkach časopisov ako Marie Claire, Harper's Bazaar, Vanity Fair, and ELLE. Známa je tiež výstava jej portrétov z marca 1988 nazvaná Portrait of a Woman (Portrét ženy), ktorá bola umiestnená v Musee d'Art Moderne v Paríži.
Rossellini modelingová kariéra je sprevádzaná svetom kozmetiky. V roku 1982 sa stala hlavnou tvárou pre medzinárodnú kozmetickú spoločnosť Lancôme pričom nahradila dve známe modelky - Nancy Duteil v USA a Carol Alt v Európe. V 1990 spolupracovala na vývoji novej vône vôňu tejto firmy s názvom Trésor. Neskôr (v 1995) spolupracovala s Coty Group a vyvinula svoju vlastnú značku kozmetiky Isabella Rossellini's Manifesto. O rok neskôr ju ale spoločnosť Lancôme po 14 rokoch plodnej spolupráce hanebne odstránila z cesty s odôvodnením, že je "dosť stará", pričom jej práve tiahlo na 40–tku.
Filmografia Rossellini je veľmi bohatá a verejnosť ju pozná práve v polohe herečky a scenáristky. Jej filmovým debutom bola sestra Pia vo filme "A Matter of Time" z roku 1976. Nebolo to ale skutočné herectvo, pretože to predviedla až v roku 1979 v talianskom filme Il Prato. Kým ale žila jej slávna mama nemala šancu výraznejšie sa presadiť. Po smrti Ingrid Bergman v roku 1982 sa ale všetko zmenilo. Prvý americký film v ktorom účinkovala bol White Nights (Biele noci) natočený v roku 1985. O rok nato ale stvárnila svoju snáď najlepšiu postavu Dorothy Vallens a to v kultovom postmodernistickom psychokrimithrilleri Blue Velvet (Modrý zamat). Snímku režíroval David Lynch a jej Dorothy je tajomná barová speváčka. Po jej boku si zahrali Dennis Hooper v roli psychomaniaka a Kyle MacLachlan. Tento film je navždy zapísaný do histórie kinematografie a patrí k málam, ktoré sa nenechali strhnúť lacným gýčom a pretvárkou, pričom výkon Rossellini bol snáď najpresvedčivejším zo všetkých. Jej ďalšie mimoriadne vydarené filmy sú - Cousins (Bratranci – 1989), Death Becomes Her (Smrť jej pristane – 1992), Immortal Beloved (Nesmrteľná milenka – 1994) a Fearless (Bez strachu – 1993) a mnoho ďalších, ktorých vymenovanie by obsiahlo dlhočizný zoznam.
Začiatkom roka 2003 sa znova objavila v televíznom seriále, v populárnom Alias. V tom istom roku si zahrala v kanadskom filme The Saddest Music in the World (Najsmutnejšia hudba na svete) pod taktovkou režiséra Guy Maddina. V 2004 stvárnila rolu vysokej kňažky Thar v minisérii Legend of Earthsea z produkcie Sci Fi Channel. Ako doplnok hrala v produkcii Off- Broadway The Stendhal Syndrome (Stendhalov syndróm)
Rosselllini ale svojich divákom neprestáva prekvapovať a tak ju v roku 2006 mali možnosť vidieť na televíznych obrazovkách a to v rozličných dokumentoch. Provým z nich bol dvoj-hodinový špeciál v talinčine pre Discovery Channel'- Discovery Atlas series, kde publiku predstavovala typický, súčasný taliansky deň. Ďalším bola jedna epizóda v programe Iconoclasts, ktorý bežal na Sundance Channel (voľne preložiteľné ako Ikony) v ktorom okrem nej účinkoval aj vynálezca Segway PT Dean Kamen. Hovorila tu o svojej minulosti, o začiatkoch, o tom čomu sa v súčasnosti venuje a aké má plány do budúcnosti.
Rossellini dostala v roku 1987 dostala Independent Spirit Award za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe vo filme Modrý zamat. V 1997 dosiahla “ iba“ dve nominácie nďalšie ceny – Zlatý Glóbus pre Najlepší ženský herecký výkon a to za rolu v televíznej minisérii Zločin storočia z produkcie Motion Picture. Ďalšia bola nominácia na cenu Emmy ako Hosťujúca herečka v dramatickom seriáli a to vďaka účinkovaniu v Chicago Hope.
Okrem modelingu, herectva a kozmetiky sa venuje aj nadačnej činnosti a to konkrétne snahám o zachovanie prírody. Je členkou správnej rady spoločnosti Wildlife Conservation Network na ochranu prírody. Je tiež riaditeľkou a prezidentkou Howard Gilman Foundation – nadácie, ktorá je hlavnou inštitúciou v boji za zachovanie prírody, umenia, fotografie a tanca. A má štedrých sponzorov – napr. Disney venoval týmto svom organizáciám 100 000 dolárov aby jej pomohol v úsilí aspoň trochu uchovať to čo na tejto planéte stojí zato. Pomáha tiež s udržiavaním Central Parku v New Yorku.
Všestranná Rossellini sa tiež angažuje vo výcviku vodiacich psov pre nevidiacich. V minulosti mala pod záštitou George Eastman House a a 1997 George Eastman Award, pričom touto výsadou bola poctená za svoju snahu o zachovanie filmu a kinematografie.
Napísala tri knihy. V 1997 jej vlastné fiktívne pamäte s názvom Some of Me (Niečo o mne). V 2002 prišlo na svet jej ďalšie dielo Pozerajúc na mňa (na obrazoch a fotografiách). Jej najnovšou publikáciou je nádherná kniha In the name of the Father, the Daughter and the Holy Spirits: Remembering Roberto (V mene Otca i Syna i Ducha Svätého: Na pamiatku Roberta Rossellini) a tiež spolupracovala s Guyom Maddinom na réžii krátkeho filmu My Dad Is 100 Years Old (Môj otec má sto rokov). Obidve – kniha aj film sú venované jej fenomenálnemu otcovi- režisérovi. Vo filme hrala jeho úspešná dcéra takmer všetky postavy vrátane David Selznick, Alfred Hitchcock, a samozrejme svojej mamy.
Triviality
V jednej z epizód seriálu The Simpsons kde Homer predáva spriengfieldskú mapu domov celebrít bola jedine ona skutočnou osobnosťou na zozname pretože všetci ostatní boli pravidelné postavy zo seriálu.
Skupina Tool ju spomenula v piesni "Rosetta Stoned" v ktorej sa opisuje mimozemšťan. Skladba je z albumu 10 000 Days. Tiež bola znázornená v Madonninej škandalóznej knihe Sex z roku 1992.
290 sociálních sítí a dalších služeb (připojte se)
Externí odkazy
|
|