Mauna Loa
Z Multimediaexpo.cz
| Tento článek potřebuje úpravy. Můžete Multimediaexpo.cz pomoci tím, že ho vylepšíte. Jak by měly články vypadat, popisují stránky Vzhled a styl a Encyklopedický styl. |
|
Mauna Loa (z hav. Dlhá hora) je najväčšia (čo sa týka objemu - cez 75 000 m3) činná sopka na svete. Od jej základne na morskom dne až po najvyšší bod meria približne 9 km a zaberá asi polovicu ostrova Havaj. 90 % jej povrchu tvoria bazaltové lávy mladšie ako 4 000 rokov. Erupcie sopky sú pokojné, charakterizujú ich neexplozívne výlevy nízkoviskóznych láv, čo sa odráža aj na tvare sopky - svahy s malým sklonom charakteristickým pre štítové sopky. Daný typ erupcie nesie aj pomenovanie - havajská erupcia.
Obsah |
Geologický vývoj
Vek vulkánu sa odhaduje na 700 000 až 1 000 000 rokov a nad morskú hladinu sa vynorila pred 400 000 rokmi. Pôvodcom vulkanizmu Havaského súostrovia je hotspot v pacifickej platni, kde dochádza k výstupu plášťového materiálu na povrch.
Erupce
Sopka má tri erupčné centrá, prvým je vrcholový kráter (alebo kaldera s rozmermi 3 × 5 km, ktorá vznikla približne pred 1 500 rokmi prepadom dna krátera po vyprázdnení magmatického rezervoára po väčšej erupcii), ostatné dve sú rifové zóny, tiahnuce sa severovýchodne a juhozápadne od vrcholu. Perecentuálne pripadá na kráter 38 % všetkých erucpií za posledné dve storočia, na severovýchodný rift 31 % a na juhozápadný 25 %. Zvyšné erupcie boli lokalizované severozápadne od vrcholu mimo riftových zón. Zaujímavosťou erupcií sopky sú cykly opakujúce sa v niekoľkostoročných intervaloch, v ktorých sa aktivita presúva z krátera na riftové zóny a naopak. Dva takéto cykly boli zdokumentované za posledných 2 000 rokov.
Pôvodní obyvatelia Havajských ostrovov evidujú záznamy v podobe ústnych podaní za niekoľko storočí, systematické pozorovanie a dokumentácia erupcií sa začalo začátkem 19. století, čo robí zo sopky jednu z najsledovanejších na Zemi.
V súčasnosti (od roku 1984) sa sopka javí ako spiaca, no od roku 2002 je pozorovaná nárast seizmickej aktivity, ako ja pohyb kalderových stien a dna (steny kaldery sa mierne rozťahujú - asi 5 cm ročne), čo má zrejme súvis s napĺňaním magmatického rezervoára. Napriek tomu však sopečná aktivita za posledných 100 000 rokov utlmuje svoju činnosť a pomaly sa presúva južnejšie.
Vulkanická hrozba
Najčastejšie sa vyskytujúcim typom vulkanického ohrozenia sú lávové prúdy stekajúce po svahoch. Tieto však, až na zopár výnimiek si nevyžiadali žiadne obete na životoch, na druhej strane, dosť často ničia obydlia infraštruktúru. Omnoho nebezpečnejším faktorom je možný kolaps vrcholu sopky, kedy by došlo k náhlemu uvoľneniu veľkého objemu materiálu a jeho zosuvom po svahoch. Takýto kolaps by mohol byť spustený väčším zemetrasením, príp. erupciou, no jeho výskyt je oveľa menej pravdepodobný.
Observatoře
Sopka je v současnosti intenzivně monitorována Havajskou vulkanologickou observatoří (HVO – Hawaiian Volcanologic Observatory). Na svazích sopky se nacházejí i observatoře na pozorování atmosféry (konkrétně měření obsahu CO2 v atmosféře) a sluneční (pro změnu jeho atmosféry).
Externí odkazy
|
| Náklady na energie a provoz naší encyklopedie prudce vzrostly. Potřebujeme vaši podporu... Kolik ?? To je na Vás. Náš FIO účet — 2500575897 / 2010 |
|---|
| Informace o článku.
Článek je převzat z Wikipedie, otevřené encyklopedie, do které přispívají dobrovolníci z celého světa. |