V sobotu 2. listopadu proběhla mohutná oslava naší plnoletosti !!
Multimediaexpo.cz je již 18 let na českém internetu !!
V tiskové zprávě k 18. narozeninám brzy najdete nové a zásadní informace.

Sopotnica (přítok Hrona)

Z Multimediaexpo.cz

Sopotnica (přítok Hrona)
Délka toku 12,6 km
Plocha povodí 24,286 km2
Řád toku III.
Povodí Hronu
Pramen Prašivá, Nízké Tatry
Ústí Hron, Brusno
Hydrologické pořadí 4-23-02-046
Číslo recipienta 4-23-02-2771

Sopotnica je nízkotatranský potok na Hornom Pohroní, v severovýchodnej časti okresu Banská Bystrica. Je to pravostranný prítok Hrona a preteká výlučne katastrálnym územím obce Brusno. Vytvára 10 km dlhú Sopotnickú dolinu, na strednom toku je malé rekreačné stredisko.

Obsah

Charakteristika povodí

Prevažnú väčšinu povodia tvorí geomorfologický celok Nízké Tatry, podcelok Ďumbierske Tatry, časť Prašivá, na dolnom toku Horehronské podolie, podcelok Lopejská kotlina. Povodie má pretiahly tvar v smere SSZ - JJV. Hydrologicky je Sopotnica vodným tokom III. rádu, prislúchajúceho do úmoria Čierneho mora. Najvyšším bodom povodia je vrch Veľká Chochuľa (1 753,2 m n. m.), najnižší bod leží v Lopejskej kotline, v mieste ústia do Hrona, v nadmorskej výške 411 m n. m. Plocha povodia je 24,286 km², pričom je zaujímavé, že sa jedná o orografické povodie. Plocha hydrologického povodia je väčšia. Dĺžka toku Sopotnice je 12,6 km, spád toku 1 175 m, priemerný sklon toku je 91,8 ‰. Z hľadiska veľkosti a dĺžky prítokov je Sopotnica asymetrická, suma dĺžok pravostranných prítokov je 12,6 km, kým ľavostranných iba 4,9 km. Tok Sopotnice je možné charakterizovať ako bystrinu, t.j. prirodzený tok s malým povodím (do 30 km²), s trvalým prietokom a nepravidelným výskytom strmých prietokových vĺn, ktoré prehlbujú koryto, podmieľajú svahové úpätia a vyvolávajú ich zosuv.

Hydrogeologické pomery

Z hydrogeologického hľadiska tvoria Sopotnicu a jej prítoky v úzkom pruhu pozdĺž tokov štrky fluviálnych nivných sedimentov holocénu. Najvyššie polohy Prašivej (oblasť prameňa) sú budované prašivskými granodioritmi tatrika. Horný tok utvárajú biotitické a muskoviticko-biotitické ruly tatrika. Stredné povodie až nad sútok so Sopotničkou je budované slienitými vápencami. V strednej časti, na jej ľavom brehu v oblasti prítoku Ramžené, je možné nájsť tiež proluviálne a deluviálne sedimenty kvartéru (hliny, zahlinené štrky a hlinito-kamenité sutiny). Na dolnom povodí sa vyskytujú ramsauské dolomity stredného triasu veporika a ich tektonické brekcie.

Popis toku

Sopotnica pramení v nadmorskej výške 1 568 m n. m. pod hlavným hrebeňom Ďumbierskych Tatier, v skupine Prašivej. Tečie severojužným smerom najprv cez pásmo kosodreviny a následne vstupuje do pásma ihličnatého lesa. Sprava priberá prítok spod Veľkej Chochule (1 753,2 m n. m.), nasleduje levostranný přítok spod Ondrejskej hole (1 592,2 m n. m.) a pravostranný tečúci popod poľovnícku chatu Tajch. Ďalej priberá tri pomenované prítoky, sprava Studenec a Javorinku (pri Chate pod Javorinkou), stáča sa viac na JJV a priberá ľavostranné Ramžené. Potom nasleduje levostranný přítok spod Mlynárovej (1 312,3 m n. m.), ústiaci do Sopotnice v nadmorskej výške 718 m n. m. a tok vytvára výraznejší oblúk smerujúci na východ. Pokračuje južným smerom popri chate Úsvit, sprava priberá Sopotničku a za horárňou Sopotnica pomaly vstupuje do Horehronského podolia. Tu pokračuje smerom na JJV prevažne lúčnou krajinou. Napokon preteká ešte obcou Brusno (časť Ondrej nad Hronom) a neďaleko miestneho kostola ústi v nadmorskej výške 411 m n. m. do Hrona.

Hydrologické charakteristiky

Z hľadiska typu režimu odtoku patrí povodie do stredohorskej oblasti so snehovo-dažďovým typom odtoku. Akumulácia prebieha v novembri až marci (na dolnom toku do februára). Vysoká vodnosť je v marci až máji. Najvyšší prietok je v marci až apríli, najnižší v januári a februári. Priemerný špecifický odtok je 20 - 30 l/s/km². V rokoch 1984 - 1997 boli na vodomernej stanici na 7,6 kilometri toku Sopotnica robené merania SHMÚ v Banskej Bystrici. Zistené údaje: priemerný špecifický odtok v povodí bol 27,4 l/s/km², najviac vody odtečie z povodia v mesiacoch apríl - jún. Priemerná výška vodnej hladiny predstavovala za sledované obdobie 10,2 cm.

Přítoky

Uvádzané sú iba pomenované prítoky, štyri sú pravostranné a jeden ľavostranný:

  • Studenec je prvým významnejším prítokom, pramení medzi vrchmi Prašivá (1 651,8 m n. m.) a Malá Chochuľa (1 718,6 m n. m.) v nadmorskej výške 1 416 m n. m. Má dĺžku 2,3 km.
  • Javorinka je druhý pravostranný prítok v poradí, pramení na juhovýchodnom úpätí Prašivej (1 651,8 m n. m.) v nadmorskej výške 1 255 m n. m. Jeho dĺžka je 1,5 km.
  • Ramžené je jediným významným ľavostranným prítokom, pramení na južnom svahu Chabenca (1 515,5 m n. m.) v nadmorskej výške 1 325 m n. m. Ľudovo sa nazýva Ramženô a meria 1,6 km.
  • Sopotnička je najvýznamnejším prítokom Sopotnice. Pramení na juhovýchodnom svahu Holice (1 340,6 m n. m.) v nadmorskej výške 1 135 m n. m. a do Sopotnice ústi v nadmorskej výške 579 m n. m. Má dĺžku 3,7 km.
  • Potôčik je pravostranným prítokom v nadmorskej výške 724 m n. m. Zvláštnosťou tohto toku je, že v letnom období vo svojej hornej časti stráca vodu, ktorá sa objavuje na jar a po výdatných dažďoch.

Pozoruhodnosť

V priepustnom vápencovom podloží pod oblasťou Požarina preteká voda do susednej dolinky. Vody Sopotnice tu vyvierajú v nadmorskej výške okolo 480 m n. m. a sú zachytené do rezervoára. Tieto vody vytvárajú asi 3 km dlhý tok nazývaný Gregorov potok, miestni obyvatelia ho poznajú pod názvom Vyvieranica alebo aj Vyvieračka. Sopotnica a prítok Studenec boli v minulosti známe rozňovaním dreva.

Externí odkazy

Citováno z „http://ww.multimediaexpo.cz/mmecz/index.php/Sopotnica_(p%C5%99%C3%ADtok_Hrona)“