Polárka

Z Multimediaexpo.cz

Poloha Polárky

Polárka (α UMi) je najjasnejšia hvězda v souhvězdí Malá medvedica (lat. Ursa Minor). Taktiež je veľmi blízko k severnému svetovému pólu, čo ju vlastne robí súčasnou severnou polárnou hviezdou. Slovo “polaris” pochádza z latinského Stella Polaris, čo je bežné meno “Polárna hviezda”. Grécke meno Cynosura (Κυνόσουρα) znamená “chvost psa”. Iné názvy sú tiež “Severka”, alebo “Polaris Borealis”.

Obsah

Názvy a označenia

Polárka má viacero názvov. U nás je najzaužívanejší Polárka alebo Severka. V arabčine sa nazýva Alrucaba, v latinčine zas Cynosura. Z latinčiny je odvodený aj názov Polaris. Jej oficiálny názov je Alfa Ursae Minoris (α UMi). Flamsteedovo označenie je 1 Ursae Minoris a jej číslo v katalógu SAO je SAO 308. V katalógu HD má označenie HD 8890. Je to päťnásobná hviezda, ktorej každý člen má vlastné označenie písmenom abecedy okrem najbližšieho člena k hlavnej hviezde, s ktorým tvorí spektroskopickú dvojhviezdu. Hlavná hviezda je Polárka A, jej sprievodcovia sú označení ako Polárka B, Polárka C a Polárka D.

Poloha na obloze

Pretože leží skoro na priamej línii s osou otáčania sa Zeme, teda na severnom póle, môže sa zdať, že sa Polárka nepohybuje a všetky hviezdy severnej oblohy okolo nej obehajú. Práve preto sa Polárka považuje za vynikajúci fixačný bod pre nebeskú navigáciu. Tomu, že hviezda je niekoľko storočí objavená a používaná nasvedčuje fakt, že bola objavená už na Asýrskych tabuľkách. V súčasnosti je Polárka pod 1° od rotácie pólu (asi dva krát zdanlivý priemer Mesiaca), a preto sa točí okolo pólu v malých kruhoch asi 2° v priemere. Asi len dva krát počas hviezdneho dňa sa Polárka nachádza na pravom severnom azimute, zvyšok času je to len odhad a preto musí byť poopravený použitím tabuliek. Polárka je od Zeme vzdialená 431 světelných let, v súlade s meraniami satelitu Hipparcos. Hoci Shakespeare napísal “Som nemenný ako severná hviezda”, Polárka nebude vždy polárnou hviezdou. Je to v dôsledku precesie (pohyb rotujúceho telesa tak, že jeho os opisuje kužeľ) rovnodennosti za tisíce rokov. Iné hviezdy taktiež boli polárnymi hviezdami v minulosti a znova budú v budúcnosti, ako napríklad hviezdy Thuban a Vega.V dôsledku toho sa Polárka v blízkej budúcnosti stane ešte presnejšou polárnou hviezdou. Predpoklad je, že v roku 2100 Polárka dosiahne minimálnu odchýlku a to pol stupňa. Je ľahké nájsť Polárku nasledovaním priamky, ktorá je načrtnutá Merakom a Dubhe (β a α Ursa Majoris, taktiež známych ako ukazovatele), hviezdami na konci rúčky Veľkého Vozu. Taktiež sa dá nájsť nasledovaním stredového bodu súhvezdia Kasiopeja v tvare W. Neexistuje žiadna pravá hviezda južného pólu. Hviezda viditeľná voľným okom, ktorá je najbližšie severnému pólu je nejasná hviezda Sigma Octantis, taktiež známa ako Polaris Australis. Avšak jasný Južný kríž (Crux) ukazuje smer k južnému pólu.

Fyzikální vlastnosti

Polárka je päťnásobná hviezda. Voľným okom vidíme len najväčšieho a najjasnejšieho člena pätice – žltého nadobra (Polárka A). Má miliónkrát väčší objem ako Slunce a žiarivosť 5000 Sĺnk. Jej absolútna magnitúda je -5,1. Keby sme Slnko umiestnili do takej vzdialenosti, ako Polárka, nevideli by sme ho ani ďalekohľadom. Je to pulzujúca premenná hviezda, čiže cefeida. Jasnosť slabo kolísa s periódou 3,97 dňa. Zmeny jasnosti sú však príliš malé na to, aby sa dali pozorovať voľným okom. Amplitúda pulzov sa v posledných rokoch stále zmenšovala a bolo možné ich zistiť len fotometrom. Okolo hlavnej zložky obieha v tesnej blízkosti slabý sprievodca. Nedá sa v ďalekohľade vidieť oddelene, ale prejavuje sa posunom čiar v spektre Polárky. Hlavná zložka (označená A) je teda spektroskopická dvojhviezda zložená z cefeidy a spektroskopického sprievodcu. Vo veľkej vzdialenosti obiehajú hlavnú zložku ďalší traja sprievodcovia B, C, D, ktorí sú dostatočne vzdialení, aby ich pozemské ďalekohľady rozlíšili. Zložka B je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F3 V jasná 8,8 mag. Dá sa vidieť pomocou menšieho amatérskeho ďalekohľadu (aspoň 7,5 cm) vo vzdialenosti 18“ od hlavnej zložky. Je to pravdepodobne len optická dvojhviezda. Silným ďalekohľadom je možné uvidieť dve slabšie zložky, C (13 mag, vzdialenosť 43“) a D (12 mag, vzdialenú 83“). Celá sústava je vo vzdialenosti 432 ly a približuje sa k nám rýchlosťou 17 km/s. Polárka je tiež členom málo známeho asterizmu Snubný prsteň, v ktorom predstavuje diamant. Zvyšné hviezdy asterizmu ležia južne od nej a majú jasnosť 7-8 magnitúd. Rovníkové súradnice: Rektascenze = 2h 32´, Deklinace = +89°02´.

História pozorovaní

Sláva Polárky ako severnej hviezdy bola na základe klamlivej domnienky, že je to najjasnejšia hviezda na oblohe. Hoci je Polárka pomerne jasná a nápadná hviezda v dôsledku, že v jej blízkosti nie je žiadna iná jasná hviezda, je to v skutočnosti 47. najjasnejšia hviezda. Najjasnejšia hviezda na oblohe (okrem Slunce) je Sírius. Najnovší výskum publikovaný v Science tvrdí, že Polárka je dnes 2,5 krát jasnejšia, ako keď ju objavil Ptolemaios. Astronóm Edward Guinan toto považuje za obdivuhodnú zmenu a vyjadril sa „Ak sú skutočné, tak tieto zmeny sú 100 krát väčšie ako tie, ktoré boli predpovedané teóriou o hviezdnej evolúcii.“ V roku 2005 Hubblov vesmírny ďalekohľad zachytil prvý záber kozmického objektu, o ktorého existencii sa už predtým vedelo, ale nikdy doteraz sa nepodarilo získať jeho snímku - malého spoločníka hviezd [1], čo znamená, že Polárka je dvojhvězda. Neskôr sa zistilo, že Polárka má dokonca dvoch sprievodcov, je to teda dokonca trojhvězda.[2] V súčasnosti sa vie, že hlavná hviezda má až štyroch sprievodcov, z ktorých troch môžeme sledovať primerane veľkým ďalekohľadom.

Podívejte se na

Reference

  1. ↑ http://www.spacedaily.com/news/Hubble_Shows_More_To_North_Star_Than_Meets_The_Eye.html
  2. ↑ http://www.astro.cz/clanek/2277

Externí odkazy


Citováno z „http://ww.multimediaexpo.cz/mmecz/index.php/Pol%C3%A1rka“